Starnutie je jednou z inherentných vlastností geomembrány

Geomembrána, kompozitná geomembrána a ďalšie materiály sú vysokomolekulárne polyméry. Tento materiál má spojivovú štruktúru a je veľmi flexibilný voči oxidácii (starnutiu). Je náchylný na degradačné reakcie a výmenné reakcie, čo vedie k materiálnym škodám. Preto životnosť geomembrány, kompozitnej geomembrány a ďalších materiálov prirodzene pritiahla pozornosť inžinierov.

Oxidácia zahŕňa tepelnú oxidáciu spôsobenú teplom a teplotou a fotooxidáciu spôsobenú ultrafialovými lúčmi na slnečnom svetle. V tomto období má fotooxidácia silný deštruktívny účinok. Pretože ultrafialové lúče majú veľkú energiu, môžu prerušiť molekulárne reťazce polymérov alebo spôsobiť fotooxidačné reakcie. Okrem toho dochádza k chemickej a biologickej korózii, suchým a mokrým vplyvom, zmenám zmrazením a rozmrazením a mechanickému opotrebovaniu. Má to tiež vplyv na trvanlivosť údajov, ale vplyv slnečného žiarenia je najdôležitejší.

Polypropylén a polyamid sú najhoršie materiály odolné voči UV žiareniu, najlepšie je polyester, polyetylén a polyvinylchlorid sú medzi nimi a pomer svetlých a tmavých farieb je veľmi nízky. Ako starnutie postupuje z povrchu dovnútra, výrobok sa stáva hrubším a tenším.

Starnutie je jednou z charakteristických vlastností polymérnych materiálov a nedá sa úplne vylúčiť. Ak sa však osvojí užitočná metóda, môže sa výrazne oddialiť. Spôsob oddialenia starnutia je možné začať z dvoch aspektov: na jednej strane sa antioxidant pridáva do surovín podľa vplyvu vonkajších faktorov, ako je odolnosť voči svetlu, kyslík, teplo a podobne. Na materiáli, ako je miešanie vhodných antioxidantov, stabilizátorov svetla, tmavých sadzí atď. Na druhej strane projekt prijíma ochranné opatrenia, ako je napríklad maximálne skrátenie času expozície materiálu na slnku a jeho prekrytie hornina a zemina (ako napríklad požadovaná hrúbka presahujúca 30 cm) alebo hlboká voda.